Podnet Verejnej ochrankyni práv

• Prieskum dodržiavania základných práv a slobôd obcanov SR – dôchodcov (seniorov) v rozsahu ústavou garantovaného práva na primerané hmotné zabezpecenie v starobe.
• Prieskum ochrany a uplatnovania základných práv a slobôd obcanov SR – dôchodcov (seniorov) v cinnosti orgánov verejnej správy – Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR a Sociálna poistovna. I. Sociálna poistovna (SP)
II. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (MPSVR SR) APVV, v súlade so Zákonom c. 211/2000 Z. z., požiadala SP o sprístupnenie informácií a to: „všetkých platných smerníc, metodických usmernení, príkazných listov a interných pracovných manuálov, ktoré upravujú pracovné postupy a zásady cinnosti Sociálnej poistovne a jej organizacných zložiek v problematiky dôchodkového poistenia a to najmä v oblasti tzv. výsluhových dôchodkov s dôrazom na podmienky priznávania, prehodnotenia, valorizácie a pod.“.
SP dnom 22. 02. 2018 poskytla APVV informáciu, že:
• „Pracovné postupy a zásady týkajúce sa dôchodkových nárokov poistencov, ktorí získali obdobie výkonu služby policajta alebo profesionálneho vojaka upravuje metodické usmernenie c. 16/2013 Postup organizacných zložiek Sociálnej poistovne v konaní o dôchodkovej dávke poistenca, ktorý vykonával zamestnanie v služobnom pomere vo funkcii zaradenej do I. a/alebo II. kategórie, ktoré Vám prikladáme v prílohe. Iné osobitné interné akty riadenia týkajúce sa špeciálne poistencov, ktorí získali obdobie výkonu služby policajta alebo profesionálneho vojaka, Sociálna poistovna nevydala (vid príloha c. 3 tohto podnetu).
• „MU SP c. 16/2013 Postup organizacných zložiek Sociálnej poistovne v konaní o dôchodkovej dávke poistenca, ktorý vykonával zamestnanie v služobnom pomere vo funkcii zaradenej do I. a/alebo II. kategórie je jediný vnútorný predpis na úpravu problematiky, ktorá je jeho predmetom. MU SP c. 16/2013 bolo vydané na základe ustálenej rozhodovacej cinnosti súdov Slovenskej republiky, najmä Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.“ (vid príloha c. 4 tohto podnetu).
• „V individuálnych situáciách, napr. ak poistenec podá odvolanie, postupuje v súlade s právnym názorom súdu, ktorý je pre Sociálnu poistovnu záväzný.“ (vid príloha c. 4 tohto podnetu).
Z vyššie uvedeného, ako aj z konštatovania SP (vid vyššie) vyplýva, že postup zamestnancov SP je upravený „s prihliadnutím na ustálenú judikatúru“ (vid aj Cl. 1 metodického usmernenia), v dôsledku coho SP pri konaniach o dôchodkovej dávke poistenca (pozn. poistencov, ktorí získali obdobie výkonu služby policajta) vychádza:
- iba z niektorých rozhodnutí NS SR vztahujúcich sa na túto oblast;
- iba z rozhodnutí NS SR, ktoré boli vydané tzv. v jej prospech, t.j. nezohladnuje závery opacných rozhodnutí NS SR, ktoré boli vydané v prospech argumentácie poistencov SP;
- z individuálnych rozhodnutí a to prevažne jedného senátu NS SR (pozn. 9So – vid vyššie);
- z právneho stavu judikatúry platnej ku dnu úcinnosti metodického usmernenia (20. 05. 2013).
SP vydáva rozhodnutia v konaniach o dôchodkovej dávke poistenca, ktorý vykonával zamestnanie v služobnom pomere vo funkcii zaradenej do I. alebo II. kategórie na základe MU, ktoré sama zostavila a to na základe iba niektorých rozhodnutí NS SR, ktorých spolocným znakom bolo a je, že boli vydané v jej prospech. Predmetné spôsobuje dôvodnú obavu APVV, že SP v konecnom dôsledku vydáva rozhodnutia, ktoré „vyhovujú“ jej predstavám o postavení a právach tejto skupiny poistencov. APVV poukazuje na skutocnost, že na jednej strane SP rozhodnutia vydané NS SR tzv. v jej prospech povyšuje na úroven hodnú základu pre metodické usmernenie, ale na druhej strane SP odmieta zohladnit rovnakým spôsobom opacné rozhodnutia NS SR vydané v prospech poistencov SP. Opísaný stav nie je možné oznacit inak ako disproporcný, nerovnaký. SP svojím postupom na základe MU vydaného podla stavu platného k 05/2013 vyvoláva celý rad súdnych sporov, ktoré mnohokrát koncia až na úrovni NS SR a Ústavného súdu SR (dalej v texte aj ako „ÚS SR“). SP nielenže „núti“ svojich poistencov domáhat sa svojich práv a oprávnených záujmov súdnou cestou, ale SP predovšetkým tieto rozhodnutia súdov v prospech poistencov považuje iba za individuálne rozhodnutia bez základu v potrebe zmeny napr. aj v už oznacenom MU. SP by mala aj na základe individuálnych rozhodnutí v jej neprospech následne riešit aj všetky ostatné prípady, kde v rovnakých prípadoch takto postupovala a necakat, kým sa ostatní takto „poškodení“ budú samostatne domáhat nápravy.
SP, pritom cestou súdov, ktoré jej rozhodnutia rušia a vracajú na nové konanie, je opakovane upozornovaná, že:
- jej rozhodnutia sú nepreskúmatelné;
- jej rozhodnutia musia vychádzat zo spolahlivo zisteného skutocného stavu veci;
- v jej rozhodnutiach musia byt uvedené skutocnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, akými úvahami bola vedená SP pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala;
- pri právnom posúdení veci musí tiež uviest aj konkrétny odkaz na právny predpis, z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie a nestací, pritom iba citácia tohto zákonného ustanovenia;
- je potrebné aj vyložit obsah právnej normy, aby bolo zrejmé, aký je vztah medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením veci;
- správna úvaha musí zodpovedat zásadám logiky a musí byt zrejmé, akými úvahami sa riadila pri svojom rozhodovaní;
- v prípade odvolania, aby sa zaoberala aj jednotlivými odvolacími námietkami a dala odpoved na nastolené odvolacie dôvody poistenca;
- nie je úlohou správneho súdu nahrádzat jej cinnost a súd nie je oprávnený domýšlat dôvody, pre ktoré SP rozhodla, tak ako uvádza vo výrokovej casti rozhodnutia (vid napr. Rozsudok Krajského súdu v Trencíne, sp. zn. 15/Sa/22/2017-71 zo dna 21.05.2018).
SP pristupuje k zmene, resp. aktualizácii svojich postupov tažkopádne, neskoro a obvykle až po zásahu iného orgánu verejnej správy, ktorý sa odkáže na viaceré iné rozhodnutia súdov v prospech poistencov, ktoré SP síce registrovala, ale v praxi nezohladnovala. V záujme veci a predkladaného tvrdenia APVV poukazuje na stav z nedávnej minulosti, kedy SP „tvrdošijne“ zamietala žiadosti o priznanie starobných dôchodkov poberatelom dôchodkov z výsluhového zabezpecenia z dôvodu „výhod“ tzv. I. a II. kategórie funkcií a až na základe viacerých rozsudkov NS SR a vykonaného auditu v SP svoj „postup“ zmenila. Týmto svojim konaním porušujúcim zákon, „ušetrila“ štátu síce nemalé financné prostriedky, ale velkej skupine poistencov spôsobila aj vážnu majetkovú ujmu (možnost uplatnenia vzhladom na premlcaciu dobu „iba“ 3 roky). V tejto súvislosti APVV dalej poukazuje na:
• nezohladnovanie za dobu poistenia nezhodnotenú dobu pre výpocet sumy výsluhovej dávky v prípadoch dosiahnutia maximálnej výmery 30 rokov služby,
• na zamietanie žiadostí o priznanie starobných dôchodkov z dôvodu nesplnenia podmienky doby poistenia v „civilnom zamestnaní“ a svojim nesprávnym a výlucne gramatickým výkladom zákona SP diskriminovala poistencov osobitného systému sociálneho zabezpecenia, nakolko im niektoré doby poistenia nehodnotila vôbec alebo im ich hodnotenie odsúvala a aj menila podmienky alebo odnímala výhody poskytované v osobitnom systéme, napr. zamietala žiadosti o priznanie starobného dôchodku z dôvodu nesplnenia podmienky potrebného poctu rokov (napr. 10 resp. 15 rokov) obdobia dôchodkového poistenia s odôvodnením nemožnosti zhodnotit aj obdobie trvania služobného pomeru na vznik nároku na starobný dôchodok.
• pri postupoch výpoctu starobného dôchodku a krátení teoretickej sumy tohto dôchodku bez právneho vnútroštátneho právneho predpisu, pri postupoch priznávania nárokov, ktoré súvisia s podmienkou „trvania“ služobného pomeru k 31. 12. 1999 pri pracovných kategóriách (kategóriách funkcií),
• pri odnímaní už priznaných starobných dôchodkov, resp. zamietaní ich prepocítavania, nakolko s odstupom casu „zistila“, že pri ich priznaní nebola na toto príslušná (nebola oprávnená a ani nemala o žiadosti o starobný dôchodok rozhodnút) najmä z dôvodu netrvania nepretržitého zamestnania k 31. 12. 2003, resp. konštatovaniu, že za rovnaký druh nie je možné priznat dva rovnaké dôchodky;
• pri odmietaní bývalým policajtom zaradeným v železnicnej polícii (ale aj colnej správy a hasicského a záchranného zboru) do doby 15 rokov dôchodkového poistenia zapocítat aj dobu služobného pomeru vykonávaného v III. pracovnej kategórii,
• pri zamietaní žiadosti o priznanie starobného dôchodku poberatelom výsluhového dôchodku priznaného podla Zákona c. 328/2002 Z.z. a vypocítaného podla §128 (úcinnom do 31. 12. 2007), kde neakceptuje, že takto priznaný dôchodok je dôchodkom výsluhovým a nie starobným, a preto nie je nárok na ten istý druh dôchodku, za tie isté doby poistenia; na základe uvedeného žiadosti zamieta,
• pri aplikácii Zákona c. 184/2017 Z.z., ktorým sa mení a doplna Zákon c. 461/2003 Z.z., ktorý rieši problematiku tzv. prepoctu starobných dôchodkov priznaných pred 01. 01. 2004, kde túto novelu zákona SP aplikuje „iba“ na tých starobných dôchodcov, ktorí sú vyplácaní v rámci osobitných úctov, avšak uvedená dávka sa im zvyšuje podla Zákona c. 461/2003 Z.z. s odôvodnením, že sa to nevztahuje na starobné dôchodky, ktoré sa po 01. 07. 2002 podla Zákona c. 328/2002 Z.z. považujú za výsluhové dôchodky a v tejto veci odkazuje na útvary sociálneho zabezpecenia príslušného ministerstva.
SP dalej zamieta žiadostí a priznanie starobných dôchodkov žiadatelov, ktorí splnili podmienky nároku na tento dôchodok pred 01. 01. 2004 (ustanovenie §261 ods. 1 Zákona c. 461/2003 Z.z.) s tým, že nárok navrhovatelovi vznikol podla predpisov úcinných pred 01. 01. 2004 a nesplnil podmienku nepretržitého trvania zamestnania od vzniku nároku na starobný dôchodok do 31.12.2003. Tieto podmienky v stovkách prípadoch boli a sú dôsledkom súdnych žalôb a dôvodom je aj to, že SP nezohladnuje úcel zákona ani historické súvislosti jeho vzniku a aj to, že poistenec sa do tejto situácii nemusel dostat vlastnou vinou a k jednoznacnému postupu by dopomohli legislatívne zmeny.
K podpore takýmto postupom SP napomáha aj to, že podla novej právnej úpravy (Zákon c. 125/2016 Z.z. o opatreniach civilného sporového poriadku) sa odvolanie voci rozhodnutiu SP podáva už nie priamo na krajský súd, ale na SP – ústredie s tým, že o odvolaní rozhoduje generálny riaditel (voci tomuto rozhodnutiu už nie je prípustné odvolanie). Proti takémuto právoplatnému rozhodnutiu generálneho riaditela SP môže úcastník podat „iba“ správnu žalobu v sociálnej veci na preskúmanie zákonnosti právoplatného rozhodnutia a to na príslušný krajský súd. V tejto súvislosti je potrebné ešte dat do pozornosti, že pri týchto súdnych sporoch sa casto vyskytujú rôzne názory súdov a vo väcšine prípadov chýba zjednocujúce stanovisko NS SR.
S poukazom na vyššie uvedené, APVV zastáva názor, že je potrebné, aby SP aj pri posudzovaní nárokov na túto skupinu poistencov týchto nediskriminovala, dodržiavala Ústavu SR, ktorá garantuje právo každého obcana na primerané hmotné zabezpecenie v starobe, príslušné Dohovory Európskej únie a zohladnovala a rešpektovala všetky rozhodnutia súdov. Rovnako je dôležité, aby SP vydávala rozhodnutia iba v súlade so zákonom, nakolko vo viacerých prípadoch súd konštatoval, že rozhodnutie nebolo vydané podla §96 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpecení, respektíve, že nebolo preskúmané mimo odvolacieho konania podla § 5 ods. 1 Správneho poriadku. V prípade, že SP postup zamestnancov pri tejto cinnosti upravuje metodickými usmerneniami, potom tieto musia schválené štatutárnym orgánom a byt nielen v súlade s právnymi predpismi SR, ale aj Európskej únie a v prípade odvolávania sa (pozn. prílohy usmernenia) na rozhodnutia súdov boli tieto doplnané bezodkladne po ich nadobudnutí právoplatnosti bez ohladu na to ci sú v „/ne/prospech“ Sociálnej poistovne a v neposlednom rade aj pravidelne aktualizované, nakolko súcasné platné MU SP c. 16/2013 nebolo od jeho vydania aktualizované (napr. už nepravdivé konštatovanie v Cl. 3, ods. 2, že ustanovenia §21 ods. 1 písm. b) a c), § 132 ods. 1 písm. b) a § 174 ods. 1 a 2 Zákona c. 100/1988 Zb. sa aplikujú na dôchodky, ktorých nárok vznikne najneskôr 31. 12. 2023 (pozn. novelou zákona bolo toto zmenené a tieto nároky sa zachovávajú a až zánikom posledného takéhoto sa toto prechodné ustanovenie stane obsolentným).
Podla §21 ods. 1 Zákona c. 564/2001 Z.z.: „Ak pri vybavovaní podnetu verejný ochranca práv zistí skutocnosti nasvedcujúce tomu, že zákon, iný všeobecne záväzný právny predpis alebo vnútorný predpis vydaný orgánom verejnej správy porušuje základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb, môže podat podnet na jeho zmenu alebo zrušenie príslušnému orgánu.“.
APVV má dalej za to, že skutocnosti predložené v tomto podnete osvedcujú priestor nielen na prieskum cinnosti SP (vid vyššie), ale aj na zabezpecenie postupov spojených so zmenou, resp. zrušením MU SP c. 16/2013; predmetný návrh (podnet) APVV opiera aj o rozhodovaciu cinnost súdov SR, z ktorej dôkazom pars pro toto (casti za celok) za súcasného použitia pravidiel právnej analógie dáva do pozornosti napr.:
• Rozsudok NS SR sp.zn. 2Sžo/69/2008 zo dna 11. 02. 2009, v ktorom sa uvádza: „Najvyšší súd Slovenskej republiky k metodickému usmerneniu žalovaného c. 141-2000/2007 zo dna 1.marca 2007, na ktoré sa žalobca odvoláva, uvádza, že ide o vnútorný akt verejnej správy, ktorý smeruje dovnútra urcitého systému orgánov verejnej správy. Zaväzuje len podriadené útvary, prípadne adresátov (normatívne inštrukcie, usmernenia, služobné pokyny). Tieto akty nie sú všeobecne záväzné, nie sú pramenom správneho práva a preto nemôžu byt pre súd záväzné.“
APVV nemôže vylúcit, že výsledky okruhov prieskumu vyššie opísaného môžu vyústit až k podaniu mimoriadnej správy VOP pre NR SR, nakolko porušenie základného práva je závažné a týka sa väcšieho poctu osôb. V tejto súvislosti je nevyhnutné podotknút, že:
- plynutie casu je najväcším nepriatelom tejto skupiny poistencov a to ako z hladiska ich nároku na riadne a vcasné vybavenie, tak aj z hladiska vždy prítomného objektívneho rizika ich existencného zániku;
- APVV stotožnuje sa s Vašim tvrdením uvedeným v Správe o cinnosti verejného ochrancu práv za rok 2018 na strane 49, že: „...“obycajný clovek“ neraz dopláca na komplikovanost a nejednoznacnost právnej úpravy. Len v roku 2018 bolo prijatých devät zákonov, prostredníctvom ktorých došlo k novelizácii zákona o sociálnom poistení. Nezriedka sa objavujú nejasnosti, ba až absurdné situácie. Niektoré dokáže ako - tak korigovat judikatúra súdov. Tento proces je však pomerne dlhý a vyžaduje si nemalú dávku odvahy a trpezlivosti zo strany dotknutých osôb. Mnohí svoj boj vzdajú, resp. si sami poradit nedokážu.“.
Vzhladom na uvedené a s cielom dosiahnut systémovú zmenu v oblasti konaniach SP vztahujúcich sa na poberatelov dávok z osobitného systému sociálneho zabezpecenia pri priznávaní starobných dôchodkov, APVV s dôverou obracia sa na Vás ako na nezávislý orgán, ktorý sa podiela na úcinnej ochrane základných práv a slobôd fyzických osôb.