Zvyškové doby trvania služobného pomeru

Zvyškové doby trvania služobného pomeru

     Zvyškové doby trvania služobného pomeru sú doby, ktoré sa nezhodnotili pre urcenie sumy výsluhového dôchodku (dalej len „VD“).     
     Zvyškové doby trvania služobného pomeru môžu byt aj roky, mesiace alebo dni.
     Zákon c. 328/2002 Z. z. neupravuje tzv. zvyškové doby ale upravuje „iba“  napr. „skoncené roky trvania služobného pomeru“, prípadne „poctom rokov doby trvania služobného pomeru“, pricom rok trvania služobného pomeru je 365 dní.  
     Podla zákona c. 328/2002 Z. z. (úcinný od 1. 7. 2002) boli pre urcenie sumy VD rozhodujúce skoncené roky trvania služobného pomeru a to až do hranice 30 rokov, pricom tzv. zvyšková doba t. j. mesiace a dni, ktoré neboli zapocítane do skonceného roka sa pre tento úcel nezhodnocovala. V prípade, že policajt mal „odslúžených“ viac ako 30 rokov tak táto tzv. zvyšková doba sa tiež nezhodnocovala, ale mohli to byt nielen mesiace a dni ale aj roky. Tento stav trval do 31. 4. 2013. 
     Po novele zákona (od 1. 5. 2013, § 39) sú rozhodujúce tak isto „iba“ skoncené roky trvania služobného pomeru ale už do hranice 40  skoncených rokov trvania služobného pomeru  alebo dosiahnutia 65% základu zisteného podla § 60 zákona. Aj pri tomto spôsobe urcenia sumy výsluhového dôchodku sú tzv. zvyškové doby a to do hranice 40 rokov mesiace a dni a v prípade dosiahnutia viac ako 65 % základu zisteného podla § 60 zákona všetky ostatné doby odo dna splnenia tejto podmienky, co môžu byt nielen mesiace a dni ale aj roky. 
     Touto otázkou  sa zaoberal napr. aj Krajský súd v Košiciach a z jeho rozsudku c. 1 Sa/29/2017 z 23.11.2017 vyplýva, že v prípade dosiahnutia max. výmery 30 (28) rokov služby sa považuje zvyšková doba (vrátane dalších celých rokov služby) za dobu poistenia nezhodnotenú pre výšku výsluhovej dávky a preto ju musí zhodnotit Sociálna poistovna. Otázkou zhodnotenia doby poistenia - profesionálnej služby policajta, ktorá nebola zhodnotená pri urcení sumy výsluhového dôchodku vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia sa zaoberal aj NS SR vo svojom Rozsudku sp. zn. 9So/84/2011 zo dna 29 .03. 2012 a konštatoval, že sociálne zabezpecenie policajtov za tzv. zvyškové doby osobitným zákonom, ktorým je Zákon c. 328/2002 Z. z., nie je upravené a ak niektoré obdobie poistenia v osobitnom systéme nebolo zhodnotené pre výšku dôchodku z osobitného systému, potom také obdobie musí byt zhodnotené vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.
     Sociálna poistovna žial túto skutocnost pri rozhodovaní a priznaní, resp. prepoctoch starobných dôchodkov nechce akceptovat a tzv. zvyškové doby zhodnocovat vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia a preto o tejto otázke musel nakoniec rozhodnút „až“ Ústavný súd SR, ktorý v Uznesení  IV. ÚS 382/2018-19 zo dna 20. júna 2018 podanú stažnost v tejto veci odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti. V uznesení je uvádzané aj to, že:
•    Podla § 39 zákona o sociálnom zabezpecení policajtov v znení úcinnom do 30. apríla 2013, ako aj od 1. mája 2013 výška výsluhového dôchodku bola a je obmedzená jeho maximálnou výmerou a nie maximálnou dobou trvania služobného pomeru.
•    O skutocnosti, že stažovatelovi sa hodnotila pri vzniku nároku na výsluhový dôchodok celá doba trvania služobného pomeru, svedcí aj jednoduchý fakt, že základom pre výpocet jeho výsluhového dôchodku bol priemerný služobný plat – najlepší ukoncený kalendárny rok pred dnom skoncenia služobného pomeru, ktorý bol jeho 41. rokom trvania služobného pomeru. 
•    Skutocnost, že podla § 39 zákona o sociálnom zabezpecení policajtov v znení úcinnom v rozhodnom case sa už nepriznáva dalšie percentuálne zvýšenie výmery výsluhového dôchodku za dobu služby presahujúcu 30 rokov, nemožno zamienat so skutocnostou hodnotenia celkovej výmery doby trvania služobného pomeru ako základu pre jeho výpocet podla § 60 zákona c. 328/2002 Z. z.
•    V prejednávanej veci možno súhlasit so stažovatelom, že § 58 zákona o sociálnom zabezpecení policajtov neupravuje otázku zhodnocovania dlžky doby služobného pomeru, ale taxatívne ustanovuje, aká doba trvania služobného pomeru je rozhodujúca pre vznik nároku aj na výsluhový dôchodok. Uvedené však nic nemení na skutocnosti, že stažovatel v konecnom dôsledku nebol na svojich právach ukrátený.
•    Ústavný súd uvádza, že výška výsluhového dôchodku nebola a ani nie obmedzená v závislosti na maximálnej dobe trvania služobného pomeru, ktorá nie je ustanovená v žiadnom právnom predpise.
•    Ústavný súd potvrdil, že NS SR v odôvodnení správne uvádza skutocnost, že „ust. § 39 zák. c. 328/2002 Z. z. v znení platnom pre prejednávanú vec, [ktoré] nepriznáva dalšie percentuálne zvýšenie výmery výsluhového dôchodku za dobu služby presahujúcu 30 rokov nie je z pohladu ustanovení § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zák. c. 461/2003 Z. z. právne relevantné.
•    Obdobie služobného pomeru v trvaní viac ako  30 rokov je zhodnocované v osobitnom systéme pre výšku výsluhového dôchodku. Pokial však v danom case právna úprava sociálneho zabezpecenia príslušníkov policajného zboru nespájala  obdobím služobného pomeru presahujúceho 30 rokov dalšie zvýšenie výsluhového dôchodku, nakolko tento mohol byt vo výške najviac 60 % zo základu vypocítaného podla ust. § 60 zák. c. 328/2002 Z. z. táto skutocnost nezakladá nárok hodnotit dobu výkonu služby presahujúcu 30 rokov vo všeobecnom systéme dôchodkového zabezpecenia.
•    Zákon c. 328/2002 Z. z. v § 58 ods. 1 výslovne ustanovuje, ktoré doby sa zhodnocujú pre vznik nároku na dávky výsluhového zabezpecenia a ich výšku, naproti tomu v § 58 ods. 2 sú uvedené doby, ktoré sa na tento úcel nezhodnocujú. Ani tieto, ani žiadne iné ustanovenia tohto zákona ako aj zák. c. 461/2003 Z. z. však neumožnujú vylúcenie iných dôb zapocítatelnej služby len preto, že presahujú dobu 30 rokov, ktoré boli zhodnotené pre maximálnu percentuálnu výmeru výsluhového dôchodku a ich prevedenie pre úcely civilného dôchodkového poistenia.
•    Z ustanovení § 38, § 39 a § 128 ods. 1 zák. c. 328/2002 Z. z. vyplýva, že nemožno stotožnovat dobu pre vznik nároku na výsluhový dôchodok (trvanie služobného pomeru v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok) a spôsob urcenia sumy výsluhového dôchodku.“

     Na základe uvedeného Ústavný súd SR, v súvislosti s posudzovaním tzv. zvyškových dôb rozhodol, že nie je podstatné tzv. matematické urcenie percentuálnej výšky  ci už 30 a potom 40 rokov, ale podstatná je skutocnost aká doba trvania služobného pomeru bola celkovo zhodnotená na vznik nároku na výsluhový dôchodok a preto nie je možné (nezakladá nárok) tzv. zvyškové doby výkonu služby presahujúce 30 rokov, resp. 40 rokov zhodnotit vo všeobecnom systéme dôchodkového zabezpecenia.