Aktuálny stav návrhov noviel zákonov v NR SR

     APVV dlhodobo vyvíja aktivity aj s cieľom chrániť práva a sociálne istoty poberateľov dávok výsluhového zabezpečenia. V ostatnom čase išlo najmä o:

1, Zosúladenie judikatúry súdov SR so znením zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení pri priznávaní starobných dôchodkov poberateľom výsluhových dôchodkov v prípade nesplnenia taxatívnej podmienky byť poistencom vo všeobecnom systéme poistenia min. 10, resp. 15 rokov.
2, Pomoc štátu dôchodcom, v súvislosti s vysokou infláciou a zvyšovaním cien energií, tak, aby sa primerane vzťahovala aj na výsluhových dôchodcov. Napr.:
   a) Mimoriadna valorizácia dôchodkov
   b) Vdovské dôchodky
   c) Valorizácia VD od 1.7.2023

K bodu 1.

     Aj na základe aktivít APVV bol táto problematika prerokovávaná v Národnej rady SR  (návrhu novely zákona č. 461/2003 Z. z., ktorú predkladalo ministerstvo práce do Národnej rady SR už 2x a to 23.3.2022 a je na programe 90. schôdze, ktorá začala 2.5.2023.
     V obidvoch prípadoch APVV podala (okrem iných aktivít) aj hromadné zásadné pripomienku verejnosti s dostatočnou podporou osôb.
     V prvom prípade nebol návrh schválený nakoľko skupina koaličných poslancov (poslanec Cmorej, Kerkéty a Krištúfková) predložila pozmeňujúci a doplňujúci návrh vypustiť ustanovenia, ktoré upravovali túto oblasť (aj napriek tomu, že gestorský výbor ich  odporučil) s tým, že je potreba dodatočných rokovaní na dosiahnutie konsenzu.
     V druhom prípade  sa prezident APVV k návrhu novely zúčastnil, po medzirezortnom pripomienkovom konaní na ministerstve práce, dvoch rozporových konaní, kde boli k tejto otázke odstránené rozpory a návrh bol predložený do Národnej rady SR, kde v I. čítaní ho poslanci schválili, aby bol prerokovaný v II. čítaní. Žiaľ poslanec Cmorej (SaS) sa v diskusii vyjadril, že návrh zákona opäť nepodporí a dokonca na tlačovej konferencii obvinil Sociálnu poisťovňu, že v rozpore s platným zákonom, vypočítavala  a vyplácala dôchodky pre tento typ dôchodcov už od roku 2013 a vyzval novinárov pýtať sa o koľko prišla štátna kasa vyplácaním takýchto  dvojitých dôchodkov pre túto úzku skupinu ľudí.
     Vzhľadom na tieto skutočnosti APVV s podporou Únie výsluhových dôchodcov SR vypracovala analýzu celej problematiky (i k námietkam poslanca Cmoreja) a túto zaslala nielen ministrovi práce, ktorý bude uvádzať návrh zákona v II. čítaní, ale aj všetkým výborom NR SR, ktoré boli určené na jeho prerokovanie (Výbor pre sociálne veci, Výbor pre  financie a rozpočet a Ústavnoprávny  výbor). Tieto výbory po prerokovaní návrhu zákona na svojich zasadnutiach  tento schválili a odporúčajú ho NR SR schváliť (tlač 1466, 157. bod programu).
     Súčasný stav v našej spoločnosti je veľmi zložitý (predčasné voľby a úradnícka vláda) a aj stav v samotnej Národnej rade SR, kde je na programe teraz prebiehajúcej schôdze takmer 250 bodov nezaručuje, že tento návrh novely zákona bude prerokovaný a máme vážne obavy, že ak ho aj „stihnú“ prerokovať tak pri jeho prerokovávaní nebude rozhodujúca odbornosť a nevyhnutnosť zosúladenia zákona s ustálenou judikatúrou súdov SR, ale individuálne a politické záujmy poslancov a politických strán. Návrh zákona  na 90. schôdzi (ktorá skončila 26.5.2023) nebol prerokovaný a v informácii na web stránke NR SR je uvedené, že bol presunutý. Žiaľ v programe schôdzí NR SR , ktoré sa mali konať 29.5.2023 (92. a 93. - ktoré sa neuskutočnili) tento Vládny návrh novely zákona (tlač 1466) nebol uvedený !?

Informácia z MPSVaR SR: Prerokovanie návrhu novely zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (parlamentná tlač 1466) bolo presunuté na schôdzu NR SR, ktorá začína 13. júna 2023. Uvedený návrh novely zákona nebol vzatý späť (nebol stiahnutý z rokovania NRSR). Uvedený návrh novely zákona, ktorý sa aktuálne nachádza v druhom čítaní, nebol zaradený na 92. a 93. schôdzu NRSR, nakoľko na týchto schôdzach mali prebehnúť takmer výhradne prvé čítania návrhov zákonov, ktoré nestihli byť v prvom čítaní prerokované na 90. schôdzi NRSR.

Od 13.6.2023 začína 94. schôdza NR SR a tlač 1466 je na programe ako 102. bod (22.6.2023).

Aktualizované 22. 6. 2023  

     Pri prerokovávaní vládneho návrhu zákona, poslanec Krajniak (bývalý minister práce) preniesol pozmeňujúci návrh, v ktorom navrhol vypustiť body t. j. ustanovenia týkajúce sa zosúladenia  zákona č.  461/2023 Z. z. s judikatúrou Najvyššieho súdu SR. Jeden z dôvodov bolo aj to, že si síce stojí za tým, že je potrebné zjednotiť judikatúru súdov, „ale pokiaľ je to pre niektorých kolegov v parlamente kontroverzné alebo chcú o tom dlhšie debatovať, nič sa neudeje, bude to naďalej na rozhodnutí súdov“.

    Aj v tomto prípade je to ako z „kopiráku“ tak ako to bolo pri prerokovávaní takejto novely v marci 2022 (zákon č. 125/2022 Z. z.) t. j., že poslanec Cmorej trval na svojom pozmeňujúcom návrhu a ak by to nebolo z vládneho návrhu novely zákona vypustené tak by poslanci za stranu SaS schválenie vládneho návrhu zákona ako celku nepodporili.

   Keďže pre poslancov za stranu Sme rodina nie je prioritou riešenie tohto protiprávneho stavu, ale vlastné politické ciele, tak predniesli pozmeňujúci  návrh na vypustenie zosúladenie judikatúry súdov so zákonom z  vládneho návrhu zákona. Potvrdzuje to aj odôvodnenie poslanca Krajniaka, ktorý v odôvodnení uviedol, že: „Dôvodom na vypustenie predmetných ustanovení je potreba dodatočných rokovaní pre dosiahnutie konzensu na spôsobe akým sa má predmetná judikatúra implementovať do zákona a sociálnom poistení, pričom nie je žiaduce, aby uvedené rokovania odďaľovali schválenie takých zmien, akým je napr. aktualizovanie Prílohy č.4“.

   Pre porovnanie citát z odôvodnenia poslanca Cmoreja z jeho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu (parlamentná tlač 760, schválené 24. 3. 2022): „Dôvodom na vypustenie predmetných ustanovení je potreba dodatočných rokovaní pre dosiahnutie konzensu na spôsobe akým sa má predmetná judikatúra implementovať do zákona a sociálnom poistení, pričom nie je žiaduce, aby uvedené rokovania odďaľovali schválenie takých zmien, akým je napr. elektronické potvrdzovanie práceneschopnosti“.

     Je potrebné zdôrazniť, že na dodatočné rokovania, ktoré sú uvedené v obidvoch odôvodneniach, bolo časové obdobie viac ako jeden rok. Medzi tým sa uskutočnilo ďalšie medzirezortné pripomienkové rokovanie k vládnemu návrhu zákona, ďalej tzv. rozporové konania, predložený vládny návrh zákona prerokovali a odporučili schváliť všetky určené výbory NR SR a aj gestorský výbor a nová ministerka práce potvrdila, že navrhovaná úprava zosúladenia judikatúry súdov so zákonom je navrhovaná tak, aby sa naplnili ustanovené zásady Najvyššieho súdu SR.

    Aj z týchto konštatovaní je zrejmé, že potreba dodatočných rokovaní je neakceptovateľná a skutočné dôvody sa zahmlievajú.

      Poslanec Krajniak (ako minister, ktorý predkladal vládny návrh zákona)  tvrdí, že sa vlastne nič neudialo a občania sa musia svojich práv naďalej domáhať na súdoch aj napriek tomu, že tento stav trvá už niekoľko rokov. Je preto namieste otázka či sme vôbec právny štát ak poslanci NR SR, pri prijímaní zákonov, uprednostňujú svoje politické ciele pred odstránením diery v zákone a pred zachovaním ústavou garantovaných práv na primerané hmotné zabezpečenie poistencov v starobe a radia im, aby sa svojich práv domáhali na súdoch.

     Ústavný súd SR a aj Najvyšší súd SR k tomu konštatoval, že zákonodarca legislatívne neupravil osobitný spôsob výpočtu a krátenia starobného dôchodku a preto sa súdy s touto  „dierou v zákone“ museli vysporiadať tak, aby bolo týmto poistencom zachované ústavou garantované právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pokiaľ tak však toto zákonodarca neurobí, zostáva úlohou všeobecných súdov posudzovať opravné prostriedky proti rozhodnutiam Sociálnej poisťovne v súlade s ustálenou judikatúrou.

Aktualizované 7.7.2023

      APVV vo svojej žiadosti zo dňa 25. 06. 2023 upozornila prezidentku SR na legislatívny proces prijímania novely zákona a možný negatívny dopad v prípade, že nadobudne právoplatnosť a účinnosť. Zároveň požiadala prezidentku, aby využila svoju právomoc (suspenzívne veto) a po doručení zákona na podpis, zákon vrátila Národnej rade Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie.

     Žiaľ pani prezidentka zákon dňa 06. 07. 2023 podpísala.

    Aj vzhľadom na uvedené bude APVV vyvíjať ďalšie aktivity tak, aby sa tento protiprávny stav, ktorý trvá už niekoľko rokov  (nesúlad zákona s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR) a tieto „diery“ v zákone sa čo najskôr odstránili.

K bodu 2.
a) Mimoriadna valorizácia dôchodkov
     V NR SR bola schválená, na základe návrhu skupiny opozičných poslancov (Hlas – SD), zmena zákona č. 461203 Z. z. o sociálnom poistení aj k mimoriadnym valorizáciám dôchodkov. Žiaľ pri prerokovávaní boli navrhnuté aj také zmeny, na základe ktorých tento zákon nadobudne účinnosť až 1. 1. 2024. Vzhľadom na uvedené bol poslancom Tomášom (Hlas – SD) pri rokovaní NR SR podaný pozmeňujúci návrh, v ktorom je precizovaný spôsob podporu pri mimoriadnych valorizáciách a aj termín účinnosti zákona už od 1.7.2023. APVV, s podporou Únie výsluhových dôchodcov SR, už od preloženia prvého návrhu na mimoriadnu valorizáciu dôchodkov upozorňovala (aj osobným listom ministra vnútra), aby ministerstvo vnútra ako gestor zákona č. 328/2022 Z. z. predložilo návrhy na precizáciu návrhu tak, aby sa mimoriadna valorizácia „vzťahovala“ aj na výsluhové dôchodky. Žiaľ návrh bol schválený tak ako  bol predložený a z jeho znenia nie je jasné či sa mimoriadna valorizácia bude vzťahovať aj na výsluhové dôchodky. Aj po podaní pozmeňujúceho návrhu k zmene termínu účinnosti sme opäť písomne dňa 10. 04. 2023 vyzvali ministra vnútra (aj s návrhom na osobné stretnutie), aby ministerstvo k tejto veci zaujalo stanovisko a prípadne aj uplatnilo návrh na precizáciu ustanovení. Zdôraznili sme aj „krátkosť“ času nakoľko schôdza NR SR začne už 02. 05. 2023. Osobitne sme upozornili na tieto skutočnosti listom aj poslanca Tomáša (11. 04. 2023). Návrh je na programe teraz prebiehajúcej schôdze ale z ministerstva sme nedostali žiadnu odpoveď a ani informáciu či to bude riešiť, resp. či zo znenia návrhu vyplýva, že sa bude vzťahovať aj na výsluhové dôchodky. Aj v tomto prípade ale platí konštatovanie uvedené v poslednej vete bodu 1. NR SR dňa 23. 05. 2023 schválila pri hlasovaní o návrhu novely zákona k rodičovskému dôchodku aj návrh poslanca Erika Tomáša (Hlas - SD) k mimoriadnej valorizácii dôchodkov. Za 110, zdržali sa 2 - SaS).

     Aj napriek písomným žiadostiam zaslaných, v dostatočnom predstihu, okrem iného aj ministrovi vnútra a predkladateľovi návrhu novely zákona,  aby sa navrhované zmeny primerane vzťahovali aj na poberateľov dávok výsluhového zabezpečenia, bola novela schválená tak, že nie je jednoznačné či sa mimoriadne skoršie valorizovanie dôchodkov „vzťahuje“ aj na zvyšovanie dávok výsluhového zabezpečenia, najmä z dôvodu nadobudnutia účinnosti niektorých ustanovení  už od 01. 07. 2023  (skoršia valorizácia -prechodné ustanovenia ) a ostatných od 1.4.2024. S cieľom objektívne informovať poberateľov dávok výsluhového zabezpečenia, prezident APVV  osobne rokoval k týmto skutočnostiam dňa 1. 6. 2023  s Generálnym riaditeľom sekcie personálnych a sociálny činností MV SR (gestor zákona č. 328/2002 Z.z.) a bolo dohodnuté, že MV SR nám k tomu zašle odborné stanovisko ešte pred nadobudnutím právoplatnosti a účinnosti zákona (v prípade, že ho pani prezidentka podpíše). Po obdržaní stanoviska bude toto zverejnené na tejto web stránke.

     Stanovisko ministra vnútra SR zo dňa 14. 06. 2023 si môžete pozrieť Tu .

     V tejto súvislosti prezident APVV, dňa 15. 6. 2023, požiadal Slovenské národné stredisko pre ľudské práva:

  • o nezávisle zistenie a odborné stanovisko k „neuplatňovaniu“ prechodného ustanoveniu zákona č. 210/2023 Z. z. (§ 293fzc) na dávky výsluhového zabezpečenia a
  • o zabezpečenie právnej pomoci.

     Zároveň oslovil dve advokátske kancelárie s otázkou či rozhodnutia (silových rezortov) o zvýšení výsluhových dôchodkov k 1. 7. 2023 „iba“ o 11,8 % a o neuplatnení skoršej mimoriadnej valorizácie od  1. 7. 2023 (prechodné ustanovenia) na výsluhových dôchodcov môžu byť v rozpore s platným právnym stavom.

Aktualizované 7.7.2023    

Slovenské národné stredisko pre ľudské práva vo svojom odbornom vyjadrení v jeho záver konštatuje, „že došlo k znevýhodneniu časti výsluhových dôchodcov, ktorí dosiahli dôchodkový vek tým, že zákonodarca súčasne s novelizáciou zákona o sociálnom poistení nenovelizoval aj zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Nečinnosť zákonodarcu tak predstavuje porušenie čl. 12 ods. 2 Ústavy SR v spojení s čl. 39 ods. 1 Ústavy SR“.  

     Vzhľadom na citovaný záver odborného vyjadrenia SNSĽP a právne možnosti dosiahnutia odstránenia porušenia Ústavy SR zákonodarcom t. j., že  súčasne s novelizáciou zákona o sociálnom poistení nenovelizoval aj zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, požiadala ÚVD SR prezidentku SR a zároveň podá aj podnet verejnému ochrancovi práv, ako oprávneným navrhovateľom, o podanie návrhu na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy SR  o súlade zákona č. 210/2003 Z. z.  s čl. 12 ods. 2 Ústavy SR v spojení s čl. 39 ods. 1 Ústavy SR,  na Ústavný súd SR.

Aktualizované 22.7.2023    

     Na odstránenie  vzniknutého stavu, v súvislosti s tzv. skoršou mimoriadnou valorizáciou dôchodkov od. 1. 7. 2023 do 31. 12. 2023, ktorý podľa odborného vyjadrenia Slovenského národného strediska pre ľudské práva vrátane jeho doplnenia a stanoviska advokátskej kancelárie vznikol nečinnosťou zákonodarcu Únia výsluhových dôchodcov SR  dňa 21. 7. 2023 zaslala Verejnému ochrancovi práv SR a prezidentke SR doplnenie nášho podnetu (resp. žiadosti), v ktorom navrhla novelizovať (precizovať) zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov prechodným ustanovením tak, aby aj dávky výsluhového  zabezpečenia boli zvýšené ako všetky dôchodkové dávky vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia tzv. skoršou zálohovou mimoriadnou valorizáciou v polročnom predstihu a to od 01. 01. 2024 do 30. 06. 2024.

     Toto mimoriadne skoršie zvýšenie by sa podľa predloženého doplnenia podnetu, ktorého prílohou je aj paragrafové znenie prechodných ustanovení navrhované tak, aby sa  vzťahovalo na všetkých poberateľov výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktorí dosiahli dôchodkový vek,  poberateľov vdovských výsluhových dôchodkov, vdoveckých výsluhových dôchodkov a sirotských výsluhových dôchodkov.

     Doplnenie podnetu (resp. žiadosti) sme odôvodnili najmä tým, že:

  • ide o priame nápravné opatrenia odvolávajúce sa aj na odborné vyjadrenie Slovenského národného strediska pre ľudské práva,
  • ho predkladáme z dôvodu naliehavosti riešenia, možného spôsobu nápravy a existencie časového priestoru na nápravu,
  • vzniknutú situáciu je možné ešte objektívne „zachrániť“ novelizáciou zákona č. 328/2002 Z.z. a
  • poukázali sme aj nato, že v tomto roku boli Národnou radou SR schválené minimálne dve novely zákonov (rodičovský dôchodok a vdovské dôchodky), v ktorých sa podobne „pozabudlo“ na osobitný systém výsluhového  zabezpečenia a vzniknutý stav sa nakoniec odstránil ďalšou novelou zákonov v prospech týchto osôb.

     V súčasnosti, keďže Národná rad SR už zasadá iba mimoriadne a predloženie poslaneckého návrhu na novelu zákona tak ako v predchádzajúcom odseku je nereálne, je v tomto období tento postup jedným z mála možnosti na odstránenia nečinnosti zákonodarcu pri schvaľovaní mimoriadnej valorizácie dôchodkov.


b) Vdovský dôchodok
Jedným zo schválených noviel zákonov  v závere roka 2022 bolo aj schválenie nároku na výplatu vdovského dôchodku aj po uplynutí jedného roka od smrti manžela, vdovám ktoré vychovali jedno dieťa a to dovŕšením veku 57 rokov. Žiaľ aj v tomto prípade bol návrh zákona predložený tak, že sa „nevzťahoval“ na vdovy, ktoré poberajú vdovský výsluhový dôchodok a zákon bol takto schválený aj napriek tomu, že APVV na tieto skutočnosti vopred upozorňovala napr. aj MV SR (osobným listom ministrovi). V súčasnosti je, aj na základe aktivít APVV a aj niektorých členov, v NR SR návrh novely zákona, ktorý  predložil poslanec Čepček a mal by tento stav zmeniť aj v prospech vdov, ktoré poberajú vdovské výsluhové dôchodky (tlač 1368, 94. bod programu). Aj v tomto prípade ale platí konštatovanie uvedené v poslednej vete bodu 1. NR SR dňa 18.5.2023 schválila novelu zákona. Za 110, zdržalo sa 31 (SaS a niektorí nezaradení poslanci).
c) Valorizácia VD od 1. 7. 2023
Po valorizácii dôchodkových dávok k 1. 1. 2023 APVV vyvíjala aktivity aj k tomu, aby  sa „náhodne alebo cielene“ nezmenila suma valorizácie (11,8%) výsluhových dôchodkov. Môžeme konštatovať, že sme nezaznamenali žiadne návrhy v tomto smere napr. z MV SR alebo inej bezpečnostnej zložky a takýto návrh nie je v schválenom programe  v súčasnosti prebiehajúcej schôdze NR SR a nie je ani iný návrh na novelu zákona č. 328/2002 Z. z., ktorý by v prípade zmeny spôsobu valorizácie výsluhových dôchodkov bolo potrebné novelizovať.

JUDr. Hristo Gluškov
prezident APVV