Podnet Verejnej ochrankyni práv

• Prieskum dodržiavania základných práv a slobôd občanov SR – dôchodcov (seniorov) v rozsahu ústavou garantovaného práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe.
• Prieskum ochrany a uplatňovania základných práv a slobôd občanov SR – dôchodcov (seniorov) v činnosti orgánov verejnej správy – Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR a Sociálna poisťovňa. I. Sociálna poisťovňa (SP)
II. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (MPSVR SR) APVV, v súlade so Zákonom č. 211/2000 Z. z., požiadala SP o sprístupnenie informácií a to: „všetkých platných smerníc, metodických usmernení, príkazných listov a interných pracovných manuálov, ktoré upravujú pracovné postupy a zásady činnosti Sociálnej poisťovne a jej organizačných zložiek v problematiky dôchodkového poistenia a to najmä v oblasti tzv. výsluhových dôchodkov s dôrazom na podmienky priznávania, prehodnotenia, valorizácie a pod.“.
SP dňom 22. 02. 2018 poskytla APVV informáciu, že:
• „Pracovné postupy a zásady týkajúce sa dôchodkových nárokov poistencov, ktorí získali obdobie výkonu služby policajta alebo profesionálneho vojaka upravuje metodické usmernenie č. 16/2013 Postup organizačných zložiek Sociálnej poisťovne v konaní o dôchodkovej dávke poistenca, ktorý vykonával zamestnanie v služobnom pomere vo funkcii zaradenej do I. a/alebo II. kategórie, ktoré Vám prikladáme v prílohe. Iné osobitné interné akty riadenia týkajúce sa špeciálne poistencov, ktorí získali obdobie výkonu služby policajta alebo profesionálneho vojaka, Sociálna poisťovňa nevydala (viď príloha č. 3 tohto podnetu).
• „MU SP č. 16/2013 Postup organizačných zložiek Sociálnej poisťovne v konaní o dôchodkovej dávke poistenca, ktorý vykonával zamestnanie v služobnom pomere vo funkcii zaradenej do I. a/alebo II. kategórie je jediný vnútorný predpis na úpravu problematiky, ktorá je jeho predmetom. MU SP č. 16/2013 bolo vydané na základe ustálenej rozhodovacej činnosti súdov Slovenskej republiky, najmä Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.“ (viď príloha č. 4 tohto podnetu).
• „V individuálnych situáciách, napr. ak poistenec podá odvolanie, postupuje v súlade s právnym názorom súdu, ktorý je pre Sociálnu poisťovňu záväzný.“ (viď príloha č. 4 tohto podnetu).
Z vyššie uvedeného, ako aj z konštatovania SP (viď vyššie) vyplýva, že postup zamestnancov SP je upravený „s prihliadnutím na ustálenú judikatúru“ (viď aj Čl. 1 metodického usmernenia), v dôsledku čoho SP pri konaniach o dôchodkovej dávke poistenca (pozn. poistencov, ktorí získali obdobie výkonu služby policajta) vychádza:
- iba z niektorých rozhodnutí NS SR vzťahujúcich sa na túto oblasť;
- iba z rozhodnutí NS SR, ktoré boli vydané tzv. v jej prospech, t.j. nezohľadňuje závery opačných rozhodnutí NS SR, ktoré boli vydané v prospech argumentácie poistencov SP;
- z individuálnych rozhodnutí a to prevažne jedného senátu NS SR (pozn. 9So – viď vyššie);
- z právneho stavu judikatúry platnej ku dňu účinnosti metodického usmernenia (20. 05. 2013).
SP vydáva rozhodnutia v konaniach o dôchodkovej dávke poistenca, ktorý vykonával zamestnanie v služobnom pomere vo funkcii zaradenej do I. alebo II. kategórie na základe MU, ktoré sama zostavila a to na základe iba niektorých rozhodnutí NS SR, ktorých spoločným znakom bolo a je, že boli vydané v jej prospech. Predmetné spôsobuje dôvodnú obavu APVV, že SP v konečnom dôsledku vydáva rozhodnutia, ktoré „vyhovujú“ jej predstavám o postavení a právach tejto skupiny poistencov. APVV poukazuje na skutočnosť, že na jednej strane SP rozhodnutia vydané NS SR tzv. v jej prospech povyšuje na úroveň hodnú základu pre metodické usmernenie, ale na druhej strane SP odmieta zohľadniť rovnakým spôsobom opačné rozhodnutia NS SR vydané v prospech poistencov SP. Opísaný stav nie je možné označiť inak ako disproporčný, nerovnaký. SP svojím postupom na základe MU vydaného podľa stavu platného k 05/2013 vyvoláva celý rad súdnych sporov, ktoré mnohokrát končia až na úrovni NS SR a Ústavného súdu SR (ďalej v texte aj ako „ÚS SR“). SP nielenže „núti“ svojich poistencov domáhať sa svojich práv a oprávnených záujmov súdnou cestou, ale SP predovšetkým tieto rozhodnutia súdov v prospech poistencov považuje iba za individuálne rozhodnutia bez základu v potrebe zmeny napr. aj v už označenom MU. SP by mala aj na základe individuálnych rozhodnutí v jej neprospech následne riešiť aj všetky ostatné prípady, kde v rovnakých prípadoch takto postupovala a nečakať, kým sa ostatní takto „poškodení“ budú samostatne domáhať nápravy.
SP, pritom cestou súdov, ktoré jej rozhodnutia rušia a vracajú na nové konanie, je opakovane upozorňovaná, že:
- jej rozhodnutia sú nepreskúmateľné;
- jej rozhodnutia musia vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci;
- v jej rozhodnutiach musia byť uvedené skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, akými úvahami bola vedená SP pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala;
- pri právnom posúdení veci musí tiež uviesť aj konkrétny odkaz na právny predpis, z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie a nestačí, pritom iba citácia tohto zákonného ustanovenia;
- je potrebné aj vyložiť obsah právnej normy, aby bolo zrejmé, aký je vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením veci;
- správna úvaha musí zodpovedať zásadám logiky a musí byť zrejmé, akými úvahami sa riadila pri svojom rozhodovaní;
- v prípade odvolania, aby sa zaoberala aj jednotlivými odvolacími námietkami a dala odpoveď na nastolené odvolacie dôvody poistenca;
- nie je úlohou správneho súdu nahrádzať jej činnosť a súd nie je oprávnený domýšľať dôvody, pre ktoré SP rozhodla, tak ako uvádza vo výrokovej časti rozhodnutia (viď napr. Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 15/Sa/22/2017-71 zo dňa 21.05.2018).
SP pristupuje k zmene, resp. aktualizácii svojich postupov ťažkopádne, neskoro a obvykle až po zásahu iného orgánu verejnej správy, ktorý sa odkáže na viaceré iné rozhodnutia súdov v prospech poistencov, ktoré SP síce registrovala, ale v praxi nezohľadňovala. V záujme veci a predkladaného tvrdenia APVV poukazuje na stav z nedávnej minulosti, kedy SP „tvrdošijne“ zamietala žiadosti o priznanie starobných dôchodkov poberateľom dôchodkov z výsluhového zabezpečenia z dôvodu „výhod“ tzv. I. a II. kategórie funkcií a až na základe viacerých rozsudkov NS SR a vykonaného auditu v SP svoj „postup“ zmenila. Týmto svojim konaním porušujúcim zákon, „ušetrila“ štátu síce nemalé finančné prostriedky, ale veľkej skupine poistencov spôsobila aj vážnu majetkovú ujmu (možnosť uplatnenia vzhľadom na premlčaciu dobu „iba“ 3 roky). V tejto súvislosti APVV ďalej poukazuje na:
• nezohľadňovanie za dobu poistenia nezhodnotenú dobu pre výpočet sumy výsluhovej dávky v prípadoch dosiahnutia maximálnej výmery 30 rokov služby,
• na zamietanie žiadostí o priznanie starobných dôchodkov z dôvodu nesplnenia podmienky doby poistenia v „civilnom zamestnaní“ a svojim nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom zákona SP diskriminovala poistencov osobitného systému sociálneho zabezpečenia, nakoľko im niektoré doby poistenia nehodnotila vôbec alebo im ich hodnotenie odsúvala a aj menila podmienky alebo odnímala výhody poskytované v osobitnom systéme, napr. zamietala žiadosti o priznanie starobného dôchodku z dôvodu nesplnenia podmienky potrebného počtu rokov (napr. 10 resp. 15 rokov) obdobia dôchodkového poistenia s odôvodnením nemožnosti zhodnotiť aj obdobie trvania služobného pomeru na vznik nároku na starobný dôchodok.
• pri postupoch výpočtu starobného dôchodku a krátení teoretickej sumy tohto dôchodku bez právneho vnútroštátneho právneho predpisu, pri postupoch priznávania nárokov, ktoré súvisia s podmienkou „trvania“ služobného pomeru k 31. 12. 1999 pri pracovných kategóriách (kategóriách funkcií),
• pri odnímaní už priznaných starobných dôchodkov, resp. zamietaní ich prepočítavania, nakoľko s odstupom času „zistila“, že pri ich priznaní nebola na toto príslušná (nebola oprávnená a ani nemala o žiadosti o starobný dôchodok rozhodnúť) najmä z dôvodu netrvania nepretržitého zamestnania k 31. 12. 2003, resp. konštatovaniu, že za rovnaký druh nie je možné priznať dva rovnaké dôchodky;
• pri odmietaní bývalým policajtom zaradeným v železničnej polícii (ale aj colnej správy a hasičského a záchranného zboru) do doby 15 rokov dôchodkového poistenia započítať aj dobu služobného pomeru vykonávaného v III. pracovnej kategórii,
• pri zamietaní žiadosti o priznanie starobného dôchodku poberateľom výsluhového dôchodku priznaného podľa Zákona č. 328/2002 Z.z. a vypočítaného podľa §128 (účinnom do 31. 12. 2007), kde neakceptuje, že takto priznaný dôchodok je dôchodkom výsluhovým a nie starobným, a preto nie je nárok na ten istý druh dôchodku, za tie isté doby poistenia; na základe uvedeného žiadosti zamieta,
• pri aplikácii Zákona č. 184/2017 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Zákon č. 461/2003 Z.z., ktorý rieši problematiku tzv. prepočtu starobných dôchodkov priznaných pred 01. 01. 2004, kde túto novelu zákona SP aplikuje „iba“ na tých starobných dôchodcov, ktorí sú vyplácaní v rámci osobitných účtov, avšak uvedená dávka sa im zvyšuje podľa Zákona č. 461/2003 Z.z. s odôvodnením, že sa to nevzťahuje na starobné dôchodky, ktoré sa po 01. 07. 2002 podľa Zákona č. 328/2002 Z.z. považujú za výsluhové dôchodky a v tejto veci odkazuje na útvary sociálneho zabezpečenia príslušného ministerstva.
SP ďalej zamieta žiadostí a priznanie starobných dôchodkov žiadateľov, ktorí splnili podmienky nároku na tento dôchodok pred 01. 01. 2004 (ustanovenie §261 ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z.z.) s tým, že nárok navrhovateľovi vznikol podľa predpisov účinných pred 01. 01. 2004 a nesplnil podmienku nepretržitého trvania zamestnania od vzniku nároku na starobný dôchodok do 31.12.2003. Tieto podmienky v stovkách prípadoch boli a sú dôsledkom súdnych žalôb a dôvodom je aj to, že SP nezohľadňuje účel zákona ani historické súvislosti jeho vzniku a aj to, že poistenec sa do tejto situácii nemusel dostať vlastnou vinou a k jednoznačnému postupu by dopomohli legislatívne zmeny.
K podpore takýmto postupom SP napomáha aj to, že podľa novej právnej úpravy (Zákon č. 125/2016 Z.z. o opatreniach civilného sporového poriadku) sa odvolanie voči rozhodnutiu SP podáva už nie priamo na krajský súd, ale na SP – ústredie s tým, že o odvolaní rozhoduje generálny riaditeľ (voči tomuto rozhodnutiu už nie je prípustné odvolanie). Proti takémuto právoplatnému rozhodnutiu generálneho riaditeľa SP môže účastník podať „iba“ správnu žalobu v sociálnej veci na preskúmanie zákonnosti právoplatného rozhodnutia a to na príslušný krajský súd. V tejto súvislosti je potrebné ešte dať do pozornosti, že pri týchto súdnych sporoch sa často vyskytujú rôzne názory súdov a vo väčšine prípadov chýba zjednocujúce stanovisko NS SR.
S poukazom na vyššie uvedené, APVV zastáva názor, že je potrebné, aby SP aj pri posudzovaní nárokov na túto skupinu poistencov týchto nediskriminovala, dodržiavala Ústavu SR, ktorá garantuje právo každého občana na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, príslušné Dohovory Európskej únie a zohľadňovala a rešpektovala všetky rozhodnutia súdov. Rovnako je dôležité, aby SP vydávala rozhodnutia iba v súlade so zákonom, nakoľko vo viacerých prípadoch súd konštatoval, že rozhodnutie nebolo vydané podľa §96 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení, respektíve, že nebolo preskúmané mimo odvolacieho konania podľa § 5 ods. 1 Správneho poriadku. V prípade, že SP postup zamestnancov pri tejto činnosti upravuje metodickými usmerneniami, potom tieto musia schválené štatutárnym orgánom a byť nielen v súlade s právnymi predpismi SR, ale aj Európskej únie a v prípade odvolávania sa (pozn. prílohy usmernenia) na rozhodnutia súdov boli tieto dopĺňané bezodkladne po ich nadobudnutí právoplatnosti bez ohľadu na to či sú v „/ne/prospech“ Sociálnej poisťovne a v neposlednom rade aj pravidelne aktualizované, nakoľko súčasné platné MU SP č. 16/2013 nebolo od jeho vydania aktualizované (napr. už nepravdivé konštatovanie v Čl. 3, ods. 2, že ustanovenia §21 ods. 1 písm. b) a c), § 132 ods. 1 písm. b) a § 174 ods. 1 a 2 Zákona č. 100/1988 Zb. sa aplikujú na dôchodky, ktorých nárok vznikne najneskôr 31. 12. 2023 (pozn. novelou zákona bolo toto zmenené a tieto nároky sa zachovávajú a až zánikom posledného takéhoto sa toto prechodné ustanovenie stane obsolentným).
Podľa §21 ods. 1 Zákona č. 564/2001 Z.z.: „Ak pri vybavovaní podnetu verejný ochranca práv zistí skutočnosti nasvedčujúce tomu, že zákon, iný všeobecne záväzný právny predpis alebo vnútorný predpis vydaný orgánom verejnej správy porušuje základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb, môže podať podnet na jeho zmenu alebo zrušenie príslušnému orgánu.“.
APVV má ďalej za to, že skutočnosti predložené v tomto podnete osvedčujú priestor nielen na prieskum činnosti SP (viď vyššie), ale aj na zabezpečenie postupov spojených so zmenou, resp. zrušením MU SP č. 16/2013; predmetný návrh (podnet) APVV opiera aj o rozhodovaciu činnosť súdov SR, z ktorej dôkazom pars pro toto (časti za celok) za súčasného použitia pravidiel právnej analógie dáva do pozornosti napr.:
• Rozsudok NS SR sp.zn. 2Sžo/69/2008 zo dňa 11. 02. 2009, v ktorom sa uvádza: „Najvyšší súd Slovenskej republiky k metodickému usmerneniu žalovaného č. 141-2000/2007 zo dňa 1.marca 2007, na ktoré sa žalobca odvoláva, uvádza, že ide o vnútorný akt verejnej správy, ktorý smeruje dovnútra určitého systému orgánov verejnej správy. Zaväzuje len podriadené útvary, prípadne adresátov (normatívne inštrukcie, usmernenia, služobné pokyny). Tieto akty nie sú všeobecne záväzné, nie sú prameňom správneho práva a preto nemôžu byť pre súd záväzné.“
APVV nemôže vylúčiť, že výsledky okruhov prieskumu vyššie opísaného môžu vyústiť až k podaniu mimoriadnej správy VOP pre NR SR, nakoľko porušenie základného práva je závažné a týka sa väčšieho počtu osôb. V tejto súvislosti je nevyhnutné podotknúť, že:
- plynutie času je najväčším nepriateľom tejto skupiny poistencov a to ako z hľadiska ich nároku na riadne a včasné vybavenie, tak aj z hľadiska vždy prítomného objektívneho rizika ich existenčného zániku;
- APVV stotožňuje sa s Vašim tvrdením uvedeným v Správe o činnosti verejného ochrancu práv za rok 2018 na strane 49, že: „...“obyčajný človek“ neraz dopláca na komplikovanosť a nejednoznačnosť právnej úpravy. Len v roku 2018 bolo prijatých deväť zákonov, prostredníctvom ktorých došlo k novelizácii zákona o sociálnom poistení. Nezriedka sa objavujú nejasnosti, ba až absurdné situácie. Niektoré dokáže ako - tak korigovať judikatúra súdov. Tento proces je však pomerne dlhý a vyžaduje si nemalú dávku odvahy a trpezlivosti zo strany dotknutých osôb. Mnohí svoj boj vzdajú, resp. si sami poradiť nedokážu.“.
Vzhľadom na uvedené a s cieľom dosiahnuť systémovú zmenu v oblasti konaniach SP vzťahujúcich sa na poberateľov dávok z osobitného systému sociálneho zabezpečenia pri priznávaní starobných dôchodkov, APVV s dôverou obracia sa na Vás ako na nezávislý orgán, ktorý sa podieľa na účinnej ochrane základných práv a slobôd fyzických osôb.